nakrmte ma:D..!!!

(kliknite pls na napis, tento obrazok mi nejde dako, sa to dokakalo:( ))



!!! NÁVŠTEVNÁ KNIHA !!!




CHCETE SA ZAPOJIT DO BLESKOVKY???:D...TU JU MATE!!!:D


!!! AK KOPIRUJETE PISTE ZDROJ !!!

!!!?CHCETE SPRIATELIT?!!!

!!! HLASUJTE 3. KOLO SONB !!! =TU=




Pomôžete mi?

14. dubna 2009 v 16:08 | Zibinka |  Príbehy zo SPPD
V roku 1989 bolo v Arménsku zemetrasenie so silou 8,2 stupňa Richterovej stupnice, ktoré krajinu takmer zrovnalo so zemou a za necelé štyri minúty zabilo viac ako tridsaťtisíc ľudí.
Uprostred tej skazy a zmätku sa jeden otec ponáhľal do školy, kde ako predpokladal, bol jeho syn. Budova však bola v troskách.
Po počiatočnom šoku si spomenul na sľub, ktorý dal synovi: ,,Nech sa stane čokoľvek, vždy budem pri tebe!" A oči mu zaliali slzy. Ako sa tak pozeral na kopu trosiek, ktorá bola voľakedy školou, vyzeralo to beznádejne.Ale v mysli mal neustále sľub , ktorý dal svojmu synovi.
Potom sa snažil spomenúť si na chodby, ktorými vodil syna každé ráno do triedy. Spomenul si, že synova trieda je v pravom zadnom rohu tehál.
Prišli aj ďalší zúfalí rodičia a zo všetkých strán sa ozývali výkriky: ,,Syn môj!", ,,Dcéra moja!". Iní rodičia v dobrom úmysle snažili odviesť ho od kopy, ktorá tu bola namiesto školy, a naliehali:
,,Už je príliš neskoro!"
,,Sú mŕtvi!"
,,Už im nepomôžete!"
,,Podťe domov!"
,,Poďte, tu sa už nič nedá robiť!"
,,Len si to všetko ešte viac stažujete!"
Každému položil tú istú otázku: ,,Pomôžete mi?" A potom, kameň za kameňom, ďalej vyhrabával svojho syna.
Na miesto prišiel aj veliteľ požiarnikov a tiež sa ho snažil dostať preč od trosiek: ,, Všade naokolo horia a vybuchujú budovy. Tu ste vo veľkom nebezpečenstve. My sa o to už postaráme. Choďte domov." Tento milujúci a starostlivý otec sa len spýtal:
,,Pomôžete mi?"
Neskôr prišli aj policajti a tiež ho presviedčali: ,,Ste rozhnevaný a rozrušený. Už je po všetkom. Vystavujete nebezpečenstvu aj ostatných. Choďte domov. My to už zvládneme!" Aj ich sa opýtal: ,,Pomôžete mi?" Ale nik sa k nemu nepridal.
Statočne sa trápil ďalej sám, pretiože musel nájsť odpoveď na otázku: Je môj syn živý alebo mŕtvy?
Kopal osem hodín ... 12 hodín ... 24 hodín ... 36 hodín ... a potom odvalil veľký balvan a začul synov hlas. Vykríkol chlapcovo meno: ,,Armand!" Potom začul: ,,Otec!?! To som ja, otec! Povedal som ostatným deťom, aby sa nebáli, že ak žiješ, zachrániš ma, a keď zachrániš mňe, zachránia sa aj oni. Sľúbil si mi to: nech sa stane čokoľvek, vždy budem pri tebe - pamätáš sa? A ty si to dokázal, otec!!"
,,Čo sa tam deje? Ako to tam vyzerá?" opýtal sa otec.
,,Z tridsiatich troch nás zostalo štrnásť, otec. Máme strach, sme hladní, smädní, ale vďační za to, že si tu. Keď sa budova zrútila, vytvoril sa tu akýsi trojuholníkový priestor, a to nás zachránilo."
,,Poď von, chlapče!"
,,Nie, otec! Nech idú najprv ostatní, viem, že ma tu nenecháš! Nech sa deje čokoľvek, viem, že budeš pri mne!"
Mark V. Hansen
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama